Fašiangové obdobie plné zabíjačiek a hojnosti vystriedal čas stíšenia. Pôst, ktorý kedysi naši predkovia prísne dodržiavali celých štyridsať dní, nebol len náboženským príkazom. Bol to prirodzený rytmus roka, kedy sa telo čistilo a komora sa pripravovala na jarnú obnovu. Hoci sa jedálny lístok zúžil na základné suroviny, kuchyne na Kopaniciach stále voňali poctivým jedlom.
Čo sa považovalo za pôstne?
V minulosti bol pôst oveľa striktnejší než dnes. Za „povolenú“ sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Základ tvorili plodiny, ktoré gazdovia dopestovali doma: obilniny, kapusta, strukoviny, zemiaky, cesnak a sušené ovocie.
Polievky a kaše: V každej chalupe sa varili polievky od výmyslu sveta – obilninové, kapustové, strukovinové, cesnakové, hubové či dokonca sladké ovocné. Nechýbali sýte kaše z múky alebo krúp, ktoré dodali silu na prácu okolo domu.
Ryby a „studená krv“: Zo živočíšnych potravín boli povolené ryby. Zaujímavosťou z histórie je, že v minulosti sa medzi pôstne jedlá radili aj žaby či raky, ktoré boli v našich potokoch bežné.
Pálenka áno, mlieko nie: Kým víno či pivo sa v miernom množstve konzumovať mohli, mlieko bolo v čase prísneho pôstu zakázané (s výnimkou malých detí).
Dnes sa prísny pôst zachováva najmä na Popolcovú stredu a Veľký piatok, no mnohé rodiny si dodnes držia bezmäsitý piatok ako peknú rodinnú tradíciu.
Recepty našich babičiek: Chute, ktoré pretrvali. Ak chcete počas pôstu vyskúšať niečo tradičné, inšpirujte sa týmito klasikami, ktoré zasýtia aj bez kúska mäsa:
Kyslá mliečna polievka – „Zatrepanka“
Zemiaky uvarené s bobkovým listom a novým korením, ktoré sa na záver zjemnia mliekom alebo smotanou s rozmiešanou múkou (zátrepkou). Na Kopaniciach sa do nej pre lepšiu chuť často pridávali sušené hríby nazbierané v našich borovicových lesoch alebo vajíčko natvrdo.
Rezance s tvarohom alebo makom
Sladká klasika, ktorá nikdy nesklame. Ak preferujete slanú verziu, vyskúšajte rezance s opraženou kapustou a cibuľkou. Nezabudnite však – v pôstnej verzii sa zaobídeme bez slaniny.
Haringy a kyslé ryby
Zavináče, rybí šalát či ryby v náleve sú neodmysliteľnou súčasťou Popolcovej stredy. Stará ľudová múdrosť hovorila, že kyslá chuť pomáha telu „vyčistiť sa“ a definitívne vypáliť zvyšky fašiangového hodovania.
Sýte prívarky
Šošovicový, fazuľový či zemiakový prívarok. V čase pôstu sa podávali len s vajíčkom a krajcom domáceho chleba. Je to ideálny príklad toho, ako sa z mála dalo vykúzliť kráľovské jedlo.
Pirohy – pýcha kuchyne
Či už bryndzové (mastené len cibuľkou na oleji) alebo sladké so slivkovým lekvárom a vlašskými orechmi. Pirohy boli vždy odmenou za trpezlivosť počas pôstnych dní.
Pôst na našom regióne nikdy neznamenal hlad. Znamenal striedmosť, vďačnosť za dary zeme a návrat k jednoduchosti. A možno práve v tej jednoduchosti sa skrýva chuť, na ktorú sa nezabúda ani po generáciách.
