O kapuste ako vitamínovej bombe nie sú žiadne spory, nakoniec, pestuje sa v celej strednej Európe, čerstvá aj kyslá patrila do jedálneho lístka všetkých vrstiev. Tú stupavskú však poznajú ďaleko za hranicami chotára a nespropagovali ju len v ostatných rokoch októbrové Dni zelá.
Stupavské zelé je ďalšou z radu slovenských potravín, ktorá sa dostala do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení EÚ. Viacero kvalitných tradičných slovenských potravín už európsku ochranu majú. V Stupave sa pestovaniu a nakladaniu kapusty venujú celé rodiny už niekoľko generácií. Tvrdia, že je preto taká dobrá, lebo majú unikátnu receptúru, ale aj dobrú pôdu, ktorá je vynikajúca práve pre túto plodinu.
Stupavské zelé je spracovaný výrobok – kyslá kapusta, ktorý sa získava mliečnym kvasením surovej kapusty vypestovanej vo vymedzenej zemepisnej oblasti, bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok. Narezaná kapusta sa vrství, solí a “šľape” v sudoch z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prirodzenom vonkajšom prostredí.
A prečo je teda stupavské zelé také vychýrené? Okrem toho, že v čerstvom stave je šťavnaté, chrumkavé, zrejme ako kapustné hlavy z iných oblastí, to stupavské je korenisté, cítiť v ňom chren a jemnú štipľavosť.
Mimochodom, samotné záhorácke slovo zelé nepochádza z češtiny, ako by sa mohlo zdať, ale z chorvátčiny. Priniesli ho sem v 16. storočí chorvátski migranti, a zelje sa tak stalo súčasťou miestneho nárečia.
