Samuel Jurkovič (9. 2. 1796 – 13. 7. 1873), národovec, učiteľ, kultúrno-osvetový pracovník a zakladateľ slovenského družstevníctva
Samuel Jurkovič sa narodil v Brezovej pod Bradlom 9. februára 1796. V Brezovej začal chodiť do miestnej evanjelickej školy, vedenej rektorom Jozefom Krupcom. Po dvoch rokoch bol daný do škôl v Rábe (dnes Győr), Trnave a Prešporku (dnes Bratislava), v štúdiu pokračoval na lýceách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Samuel Jurkovič pôsobil ako učiteľ a neskôr i notár v Novom Meste nad Váhom, kde sa v roku 1819 oženil s Katarínou Fialovou. Mali spolu šesť detí, tri zomreli ešte v detskom veku, zostali im tri dcéry Juliana, Anna a Emília. Anna sa stala prvou slovenskou herečkou-ochotníčkou, manželkou Jozefa Miloslava Hurbana, Emília manželkou Juraja Jurkoviča a matkou architekta Dušana Jurkoviča. V roku 1831 Samuel Jurkovič prešiel do Sobotišťa kde bol učiteľom a neskôr i notárom. V Sobotišti prežil Jurkovič najplodnejšie roky života. V roku 1841 založil Slovenské národné divadlo nitrianske a v roku 1845 Spolok gazdovský – prvé slovenské úverové družstvo. Spolu so svojim zaťom Jozefom Miloslavom Hurbanom sa v apríli 1848 podieľal na texte známych Žiadostí slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúcich slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy a slovenských poslancov na sneme. V júni 1848 sa Samuel Jurkovič presťahoval do rodnej Brezovej, kde pôsobil ako notár. Po potlačení septembrového slovenského povstania bol Jurkovič prinútený odísť na Moravu, neskôr do Prahy, do rodného kraja sa vrátil až v lete 1849. V roku 1857 bol na zásah vyšších miest, ktorým boli jeho aktivity tŕňom v oku, preložený za notára do Vrboviec a nakoniec v 64 rokoch predčasne penzionovaný. Zomrel v Brezovej 13. júla 1873.
Z rozsiahlej činnosti Samuela Jurkoviča si pripomeňme aspoň zopár najdôležitejších momentov. Jurkovič sa venoval zvýšeniu úrovne základného školstva. Navrhol plán na orgnizácu škôl v Nitrianskom senioráte, založil čitateľský spolok a školskú knižnicu Sobotišti. Jedným z vrcholov kultúrno-osvetovej činnosti Samuela Jurkoviča bol vznik Slovenského národného divadla nitrianskeho, založeného v Sobotišti 5. augusta 1841. Šlo o ochotnícke slovenské divadlo, v ktorom mal Jurkovič na starosti réžiu, získanie financií, divadelných rekvizít, miestností, propagáciu. Hercami divadla boli študenti z generácie štúrovcov (J. Francisci D. Kolény, A. Sládkovič, S. Štúr, A. Roy…) a prvou slovenskou herečkou-ochotníčkou Jurkovičova dcéra Anna. Ako Jurkovič zdôrazňoval, hlavným cieľom ich divadla bolo „…prebudenie a rozšírenie národnosti našej slovenskej…“.
Najznámejším činom Samuela Jurkoviča je však založenie Spolku gazdovského, v Sobotišti 9. februára 1845. Spolok gazdovský bol prvým úverovým družstvom na európskom kontinente a základom slovenského družstevného hnutia. Hlavnými pohnútkami pre jeho vznik bola snaha čeliť veľkej biede znásobovanej neúrodami a epidémiami a nedostatkom lacného úveru. Pre svojich členov obstarával spolok úver z prostriedkov, ktoré vznikali pravidelným sporením a vkladaním úspor do spolkovej pokladne, čo Jurkovič v stanovách charakterizoval takto:
„I. Určenie toho spolku.
Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovolné niektorých tunajších obyvateľov, bez rozdielu náboženstva, tým cieľom založené, aby sa majetnosť, gazdovstvo, remeslá a vôbec lepší stav gazdovský napomôcť mohol.
II. Spôsob, akým sa to dosiahne.
Pretože nezriadenosť domácich výdavkov je hlavná príčina nedostatku, a tej mrzutej okolnosti, že ľudia väčšie majú výdavky, ako príjmy: vtedy je povinnosť každého, kto do tohoto spolku bude chcieť vstúpiť, aby tak zriadil svoje potreby, aby bol v stave každý týždeň istú čiastku svojho príjmu odložiť, a do spolkovej kasy sebe schovať. …“
Samuel Jurkovič sa okrem pedagogických a kultúrno-osvetových aktivít poctivo usiloval i o hospodárske povznesenie a zveľadenie nášho podbradliansko-podjavorinského kraja. Zakladal štepnice (ovocné sady) i lipové aleje. V Brezovej podľa vlastných slov pracoval „…snažne na zakladaní silných, pohodlných hradských ciest…“. Vo Vrbovciach sa pričinil „…aby miesto deravého dreveného mosta na hradskej vystavaný bol stály bezpečný kamenný most…“.
Samuel Jurkovič právom patrí medzi tých, ktorí a vedel zasiahnuť v pravý čas a povzbudiť slovenský ľud v jeho ťažkom národnom i sociálnom položení. Jeho osobnosť a dielo pripomínajú pamätníky v Brezovej pod Bradlom, Bratislave, Novom Meste nad Váhom a múzeum v Sobotišti.
Kresba dnes už neexistujúceho rodného domu Samuela Jurkoviča.
116-stranová rukopisná kronika Samuela Jurkoviča Správa Slovenského národného divadla nitrianskeho… – cenný doklad začiatkov slovenského divadelníctva (ALU SNK, Sign. 10 B 1).
I keď sa Samuel Jurkovič narodil pred viac než 200 rokmi, vieme ako vyzeral. V roku 1849 sa nechal portrétovať pomocou dagerotypie – predchodkyňe dnešných fotografií (ALU SNK, Sign. SJ 21/14).
Samuel Jurkovič s dcérami Julianou, Annou, Emíliou a vnukom Svetozárom Hurbanom – Vajanským na dagerotypii z roku 1849 (ALU SNK, Sign. K 4a/51).
Brezová pod Bradlom, ul. Horný rad. Pamätník Samuela Jurkoviča umiestnený v blízkosti miesta, v ktorom stál jeho rodný dom.
Miesto posledného odpočinku Samuela Jurkoviča na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
