Kopanice sú regiónom, kde nikdy nebolo jednoduché žiť. Prírodné podmienky neboli ľahké a aj preto zaľudnenie v tejto oblasti bolo nižšie, ako na okolitých rovinatejších územiach. Práve menšie zaľudnenie však teraz dáva vyniknúť prírode, ktorá nebola natoľko zničená rukou človeka a turistom ponúka množstvo tichých a krásnych zákutí. Kopaničiarsky kraj sa môže pýšiť krásnou prírodou, výhľadmi na blízke pahorky i vzdialenejšie pohoria, chránenými prírodnými pamiatkami a zaujímavosťami. Príroda patrí medzi hlavné devízy kopaníc, ktoré dokážu prilákať turistu či návštevníka a získať si jeho pozornosť.
Miestnymi pôdnymi typmi sú tu predovšetkým hnedé lesné pôdy (Malé a Biele Karpaty), ilimerizované pôdy (Myjavská pahorkatina) a rendziny (na vápencoch). Zloženie pôvodných lesov je dubové, dubovo-bukové, prípadne dubovo-hrabové. Nechýbajú ani ihličnany, umelo boli vysádzané najmä borovicové porasty v horských oblastiach. Do územia zasahujú dve chránené krajinné oblasti – CHKO Biele Karpaty a CHKO Malé Karpaty.
Územie Myjavskej pahorkatiny je z vodohospodárskeho hľadiska vzhľadom na výskyt povrchových vôd označované za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Západnú časť regiónu s priľahlou časťou Bielych Karpát odvodňuje rieka Myjava, ktorá pramení v nadmorskej výške 670 m n. m. v Bielych Karpatoch a vlieva sa do Moravy. Rieka Myjava má dĺžku 84 km. Celá oblasť Myjavskej pahorkatiny i s časťou Bielych Karpát je však chudobná na zásoby podzemných vôd. To sa prejavuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva. Samotná rieka Myjava je prírodnou pamiatkou, za ktorú bola vyhlásená v roku 1996. Vodný tok je významným krajinotvorným prvkom s vysokou samočistiacou schopnosťou vody a so zachovalou pôvodnou hydrofaunou i prirodzenými brehovými porastmi. Tie sú tvorené najmä drevinami vŕby, jelše, jaseňa, lipy, topoľa, bazy a ďalších druhov. Nájsť tu môžete viacero druhov rýb, žiab i raka riečneho. V brehovom poraste žijú rôzne druhy vtákov – penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, sýkorka veľká, vrabec poľný, škorec obyčajný, pinka obyčajná, vlha obyčajný, rybárik obyčajný, oriešok obyčajný… Takisto sa tu v dutinách starých či práchnivých stromov vyvíja veľké množstvo hmyzu. Pozdĺž celého vodného toku je vytvorené vhodné prostredie pre ďalších živočíchov a môžeme tu pozorovať bobra vodného, salamandru škvrnitú, mloka karpatského, kačicu divú a ďalšie druhy. Zastúpenie živočíšnych druhov v regióne je naozaj pestré.
V dubových a bukových porastoch môžete pri troche šťastia natrafiť aj na vzácne druhy, medzi ktoré patria napríklad fuzáč alpský, mlok horský a mlok bodkovaný, užovka stromová, bocian čierny, viacero druhov ďatlov, holub plúžik, muchárik bielokrký, sova lesná, myšiak lesný, jastrab veľký, včelár lesný a ďalšie. Vzácne sa na území CHKO Biele Karpaty vyskytne i medveď hnedý a rys ostrovid. V bradlovom pásme sa vyskytujú napríklad krkavec čierny, výr veľký, sokol sťahovavý a sokol myšiar.
