Ján Vagač (1759 – 1853), mäsiar, obchodník, zakladateľ bryndziarstva
Vagačovci žili podľa matričných záznamov v Starej Turej dokázateľne už v prvej polovici 18. storočia. V daňovom súpise Nitrianskej stolice z roku 1753 je uvedený mlynár Ján Vagač. V druhej polovici 18. storočia patrili Vagačovci medzi bohatých katolíckych obyvateľov Starej Turej.
Ján Vagač sa narodil v Starej Turej v roku 1759. Bol mäsiarom a obchodníkom. Oženil sa s Annou Podhradskou tiež zo Starej Turej Prvá dcéra Eva im umrela ešte ako dieťa, synov mali dvoch Michala a Jána zvaného Rácz.
Ján Vagač bol, podobne ako viacerí Staroturanci, obchodníkom, a pri skupovaní statku a masla putoval až na stredné Slovensko. Na svojich cestách spoznal zvláštny hrudkovitý ovčí syr, ktorí bačovia volali bryndza. Bryndzu vyrábali len v malom množstve pre potreby domácnosti tak, že vyzretý, dobre premiesený a osolený ovčí hrudový syr natlačili dovnútra očistenej a vysušenej ovčej kože, zavesili do dymu a vyúdili. Podľa zachovanej rodinnej tradície si Ján Vagač doniesol z ktorejsi zo svojich obchodných ciest väčšie množstvo bryndze a snažil sa jej dať zmenenú, trvanlivejšiu formu, aby s ňou mohol obchodovať. Robil s ňou rôzne pokusy. Nakladal ju, vysúšal ju, potom zase valčekom rozvaľkával a presoľoval. Po mnohých pokusoch nakoniec svoj cieľ dosiahol. A tak v roku 1787 založil prvú bryndziareň v Uhorsku. Bola v Detve – pri zdrojoch ovčieho hrudového syra, ktorý vykupoval z okolitých salašov. Výroba bryndze bola zdĺhavá. Po starostlivom očistení a uzretí ovčieho syra nasledovalo namáhavé ručné vaľkanie a miesenie hrudiek. Mletie bryndze na ručných mlynoch bolo zavedené až okolo roku 1800. Bryndziareň pracovala iba počas sezóny pasenia oviec a na zimu sa Ján Vagač vracal domou do Starej Turej.
Po úspechu bryndziarne Jána Vagača začali staroturanskí obchodníci z rodín Molecovcov, Wallovcov, Valovičovcov a iných zakladať na strednom Slovensku ďalšie bryndziarne. Bryndzu predávali nielen na domácom trhu, ale ju čoskoro začali vyvážať do veľkých miest. Bryndzu dopravovali na vozoch a na pltiach, prípadne oba spôsoby dopravy kombinovali. Vyrobenú a na export pripravenú bryndzu pevne nabili do voza zvnútra vyloženého slamou a zakryli čistou plátennou plachtou. Bryndza sa do voza musela nabiť do kompaktného celku, lebo len tak sa počas dopravy uchovala a neskazila. Pri doprave na pltiach sa bryndza nabíjala do jedľových sudov, aby bola chránená pred prípadným vniknutím vody. O rozmáhajúcom sa obchode staroturanských bryndziarov svedčia aj údaje publicistu a etnografa Jána Čaploviča, ktorý v už rokoch 1818 – 1820 v časopise Hesperus uviedol toto:
„Bryndziari (burendári) a maselníci sú obchodníci so syrom a maslom. Kto by nepoznal usilovných obyvateľov mestečka Stará Turá z Nitrianskej župy, ktorých možno hocikedy vidieť skoro vo všetkých hlavných mestách, ako je Viedeň, Bratislava, Pešť a podobne. Zásobujú syrový trh vo Viedni na Dominikánskom námestí znamenitými výrobkami.“
Ján Vagač zomrel v roku 1835. Jeho hrob na staroturanskom cintoríne na Drahách sa nezachoval, je tam však hrob jeho syna. Potomkovia Jána Vagača pokračovali vo výrobe bryndze. Žili striedavo v Starej Turej a v Detve. Až v roku 1908 sa v Detve sa natrvalo usadil Alexander Vagač. Šesť generácií Vagačovcov dokázalo udržať rodinú firmu – do roku 1948, kedy im ju znárodnili.
K 250. výročiu narodenia mesto Stará Turá Jánovi Vagačovi venovalo pamätnú tabuľu. Je umiestnená na budove mestského úradu.
Zdroj: Matúš Valihora, brožúra MAS kopaničiarsky región
