Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v dejinách. Zanechala za sebou viac ako 50 miliónov obetí, zničené mestá a nepredstaviteľné utrpenie. Pre náš región, poznačený bojmi v rámci Slovenského národného povstania aj prechodom frontu, je 8. máj symbolom návratu k tej najvyššej hodnote – mieru.
Od Orlieho hniezda po berlínsky bunker
Keď Adolf Hitler v roku 1938 vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus (Orlie hniezdo) vyhlásil: „Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914-1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza,“ málokto si vedel predstaviť rozsah apokalypsy, ktorú rozpúta.
Skaza napokon prišla, no inak, než si diktátor predstavoval. Kým Hitler 30. apríla 1945 spáchal v berlínskom bunkri samovraždu, svet sa díval na trosky tretej ríše. Napriek agónii režimu, ktorý do ulíc Berlína posielal bojovať aj deti s vymytými mozgami, bol koniec nevyhnutný.
Príbeh dvoch dátumov: Prečo 8. a prečo 9. máj?
História konca vojny v Európe je fascinujúca aj z hľadiska diplomacie. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši (Reims).
Sovietsky vodca Stalin však s týmto aktom nebol spokojný. Považoval ho za „predbežný protokol“. Namietal, že kapitulácia by mala prebehnúť v centre nacizmu – v Berlíne – a za prítomnosti najvyššieho sovietskeho velenia. Argumentoval faktom, že práve na východnom fronte zahynulo 73 % nemeckých vojakov.
Akt sa preto zopakoval v berlínskom Karlshorste. Kapitulácia oficiálne nadobudla platnosť 8. mája 1945 o 23:01 hod. V tom čase však už bol v Moskve, vzhľadom na časový posun, ďalší deň – 9. máj. To je dôvod, prečo sa v bývalom Československu až do roku 1990 oslavovalo práve deviateho, zatiaľ čo dnes sa pripájame k zvyšku Európy 8. mája.
Mier ako najvzácnejšia hodnota
Hoci sa definitívna bodka za celou druhou svetovou vojnou dala až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska, májový dátum zostáva pre Európu kľúčovým. Je to deň víťazstva nad ideológiou, ktorá chcela zotročiť svet.
Nezabúdajme na hrdinov spod Bradla a Javoriny
Pri príležitosti tohto výročia si pripomíname nielen generálov podpisujúcich protokoly, ale najmä tisíce bezmenných vojakov a partizánov, ktorí bojovali v kopaniciach a okolitých lesoch. Ich obeta umožnila, aby sme dnes mohli žiť v slobode.
